História knižnice
Celkový vývoj knižnej kultúry v Bardejove začal zrejme činnosťou cisterciánskeho kláštora okolo roku 1247. Išlo o predpokladané využívanie liturgických kníh. Boli to ručne písané knihy, zhromaždené výlučne pre potreby náboženského kultu a pre úzky okruh cirkevných činiteľov.
Hospodársky a spoločenský rozvoj mesta v 14. a 15. storočí mal adekvátny odraz aj v nadstavbovej sfére. Finančné prostriedky mesta sa začínajú využívať aj na nákup kníh, na zveľaďovanie miestnych knižných zbierok kláštora augustiniánov.
S rastom kultúrnych nárokov rástol aj záujem o knihy. Prvé knižné zbierky umožnil realizovať vznik kníhtlače, čím knihy zlacnil.
Knižnica pri kostole sv. Egídia vznikla so vznikom fary. Aj tu boli prvé zväzky bohoslužobné knihy. V súpise z roku 1460 sa zaznamenáva 30 zväzkov rukopisných kníh. To, že údaj v účtovnej knihe z roku 1479 zaznamenal, že mesto platilo jeden florén za reťaz pre knižnicu, je zároveň dokladom, že aspoň časť kníh používala okrem duchovenstva aj širšia verejnosť. (1). Knižnica už teda má svojich čitateľov predovšetkým z radov kléru. Niekedy v druhej polovici 15. storočia upravili pre ňu osobitnú miestnosť v kostole. Knižnica obohacovala svoj fond darmi súkromných osôb aj mesta.
V 16. storočí sa rozširuje jej činnosť a rastie aj počet zväzkov. Začína slúžiť aj mestskej škole.
S rastom kultúrnych potrieb a nárokov na vzdelanie rástol aj záujem o knihy. Dochádza k zakladaniu ďalších súkromných knižníc. Začiatkom 16. storočia funguje súkromná knižnica Juraja Petriho a neskôr knižnica bardejovského farára Baltazára Blutfogela. Obidve knižnice sa formou daru stali súčasťou chrámovej knižnice.
Predpokladá sa, že chrámová knižnica sa zmenila okolo roku 1540 na mestskú verejnú knižnicu. V roku 1600 sa jej fond rozšíril o pozostalosť po bardejovskom učiteľovi Mikulášovi Erhardovi a v roku 1639 o knižnicu Gašpara Seiffrida. Časť tejto knižnice sa okolo roku 1794 dostal do zbierok biskupa Barkóczyho. Aj tento fakt svedčí o tom, že úroveň knižničných zväzkov bola vysoká.
K rozvoju knižnice určite prispelo aj bardejovské kníhtlačiarstvo. Vieme, že Bardejov má nielen slovenský primát pri začatí kníhtlače (1577), ale tiež pôsobením dvoch významných tlačiarov Gutgesela a Klossa posunul úroveň knihy ďalej.
Úpadok knižnice nastal v čase stavovských povstaní v druhej polovici 17. storočia, kedy začal hospodársky úpadok mesta. Knihy sa postupne odpredávali. V roku 1915 poslednú časť knižnice odviezli spolu s jedinečnou skriňou na knihy do Magyar Nemzeti Múzea v Budapešti. (2). Hoci vieme, že od roku 1903 v Bardejove existovalo múzeum.
Bardejov bol hospodársky v 18. a v 19. storočí v hlbokom úpadku. Odrazilo sa to v spoločenskom aj kultúrnom živote.
V roku 1837 vznikol pre maďarských obyvateľov bardejovský spoločenský kruh Kasíno. Spolok mal asi 90 členov. V budove Hungárie boli jeho členom k dispozícii herne, spoločenské miestnosti, čitáreň a knižnica. (4). V roku 1913 mala knižnica 1483 zväzkov. Používala písaný katalóg. Požičiavalo sa v nedeľu. Veľká váha sa kládla na čitáreň. Čítali sa výlučne maďarské, možno ja nemecké časopisy a noviny.
Roku 1896 vznikla v Bardejove pobočka Szechényiho kruhu. Tento so štátnou podporou propagoval a šíril maďarskú literatúru a umenie. Roku 1903 tu bola založená knižnica, ktorá v roku 1909 mala 930 zväzkov kníh, 148 čitateľov a vypožičala 2315 zväzkov. (1).
Remeselníkov združoval Katolícky čitateľský kruh. Jeho strediskom bolo I. poschodie mestského hotela. Mal okolo 100 členov (3).
Po roku 1891, kedy bolo poštátnené gymnázium, začala nová éra aj pre jeho knižnicu. Veľká váha sa kládla na časopisy. Knižnica slúžila aj verejnosti. Existovala tu aj žiacka knižnica.
Je zaujímavé, že už v roku 1910 boli v Bardejove 4 kníhkupectvá: Chaim M. Horovitz, Móritz Salgó, Chaim Katz a Škerlík. Je pre nás záhadou, že dokázali vyžiť aj pri nízkej čitateľnosti vtedajších obyvateľov Bardejova a okolia.
Požiar I. svetovej vojny spôsobil všeobecný hospodársky a spoločenský úpadok, tu sa asi pochovali zbytky vtedajšej miestnej kultúry. Mesto v minulosti bohaté na prácu s knihou je pred rozpadom Rakúsko-Uhorska v situácii zrejme bez existujúcich verejných knižničných služieb.
- REPČÁK, Jozef: Knihy, knižnice a kníhtlačiarstvo v Bardejove.
In.: Knižničný zborník I.
Martin, Matica slovenská 1968, s. 14. - Tamtiež, s. 15.
- Tamtiež, s. 33.
- Dejiny Bardejova
Košice, Vsl. Vydavateľstvo 1975, s. 289.
V Bardejove sa začal Knižničný zákon č. 430/1919 Zb. uplatňovať od roku 1925, po vydaní výnosu Referátu Ministerstva školstva a národnej osvety č. 17 742, zo dňa 23.1.1925, podľa ktorého sa do konca roka 1925 mali založiť obecné knižnice na Slovensku.
2. mája 1925 sa zišli na zriaďovacom zasadaní členovia knižničnej rady mesta „Bardiova“. Boli vymenovaní uznesením mestského zastupiteľstva č. 66/1925 v zložení: Gejza Žebrácky, Alojz Král, Jozef Dubinský. Prítomný bol aj miestny štátny notár Július Viest. Uvedení volení členovia vyhlásili, že žiadajú kooptovať do knižničnej rady školského inšpektora Bartolomeja Krpelca, správcu meštianskej školy Štefana Szabóa a mestského štátneho notára Júliusa Viesta. Po uskutočnení kooptácie mestská knižničná rada okamžite začala svoju činnosť.
Za predsedu knižničnej rady bol zvolený Bartolomej Krpelec, za jednateľa Július Viest, za pokladníka Alojz Král a za knihovníka bol komisiou ustanovený Anton Mudruňka.
Mesto dalo knižnici subvenciu 500 korún, za ktoré boli zakúpené okrem iných aj tieto knihy:
J. Verne: Dva roky prázdnin
L. Cooper: Posledný Mohykán
B. Němcová: V zámku a pod zámkom
H. Sienkiewicz: Danusa, Bitka pod Grunwaldom, Jurana zo Spychova
Honorár knihovníka bol schválený vo výške 500 korún ročne. V roku 1925 mala knižnica 60 čitateľov, 501 výpožičiek a vo fonde 204 kníh.
Vznik verejnej knižnice úzko súvisí s činnosťou miestneho odboru Matice slovenskej, ktorý bol v Bardejove založený 2. februára 1920. Matičná knižnica splynula s mestskou verejnou knižnicou asi v roku 1926.
Mestská knižnica sa umiestnila vo dvore Mestského domu, v jednej miestnosti. Miestnosť bola tmavá, vlhká a mala jediné zamrežované okno.
O činnosti knižnice v roku 1925 nemáme veľa informácií. Bohatší je rok 1926. do funkcie „knižníka“ bol zvolená Alojz Král, túto funkciu vykonával až do roku 1939, kedy musel násilne opustiť Slovensko. Zvolený knihovník absolvoval štátny knihovnícky kurz. V ten istý deň bol ustanovený knižničný poriadok.
Výpožičný čas knižnice bol stanovený:
nedeľa: 11,00 – 12,00 hod.
streda: 17,00 – 18,00 hod.
piatok: 17,00 – 18,00 hod.
Knihy sa požičiavali na dva týždne. Kto knihu načas nevrátil, alebo si výpožičnú lehotu nepredĺžil, zaplatil pokutu 70 hal. Drahé knihy sa požičiavali iba na zálohu, ktorú stanovil knihovník. Výdavky mestskej knižnice v roku 1926 boli 4491,30 korún. Knižnica mala 315 zväzkov kníh a 175 výpožičiek. Pribudlo 113 zväzkov a zapísalo sa 41 čitateľov.
20. októbra 1926 usporiadalo mestské kino predstavenie, ktorého výťažok bol venovaný knižnici. O akú čiastku išlo, nevieme.
Aspoň v skratke o tom, čo sa dialo v nasledujúcich rokoch. V roku 1927 boli do knižničnej rady kooptovaní p. Grešák a p. Gašper. Pán Grešák sa v roku 1930 stal predsedom knižničnej rady.
V roku 1930 predvídavo žiada knižničná rada, aby pri stavbe novej mestskej budovy okresného úradu bolo počítané aj s obecnou knižnicou pridelením 2 miestností – pre knižnicu a pre čitáreň.
Keď sledujeme prostriedky na nákup literatúry, registrujeme ich každoročný nárast. V roku 1931 to bolo už 2610 korún.
Zápisné bolo v tomto období 1 koruna ročne, od roku 1933 sa zvýšilo na 5 korún, no hneď od roku 1934 sa znižuje na 3 koruny.
V roku 1933 sa do knižničnej rady kooptujú p. Steklý, Demčo a Souček.
Z uvedeného sa dá predpokladať, že postavenie knižnice v Bardejove malo vysoký kurz. Jednak preto, že členom knižničnej rady bol mestský notár a na zasadaní sa občas zúčastnil aj starosta, jednak, že mesto bolo ochotné prispievať zo svojho rozpočtu na knižnicu, aj keď určite malo veľa nevyriešených problémov. Materiálne zabezpečenie knižnice podmieňovala hospodárska situácia mesta a pravdepodobne aj predpísaná kvóta na udržiavanie knižnice. Ročná dotácia mesta bola od 4000 korún v roku 1927 až po 9000 korún v roku 1937. Vlastné príjmy knižnice neboli vysoké – 200 až 300 korún ročne. Malý počet kníh a vysoká obratnosť vyžadovali dosť vysoké náklady na údržbu fondu: 1000 až 1500 korún ročne.
Umiestnenie knižnice bolo vždy problémom. Aj napriek záujmu mestskej rady nebolo možné pre ňu zabezpečiť adekvátne priestory. Prvé roky ju umiestnili v mestskom dome, v nevyhovujúcej vlhkej miestnosti. Niekoľko rokov bola umiestnená v meštianskej škole, v malej miestnosti. Zariadenie knižnice bolo skromné. Skrine na knihy, stôl pre čitateľov, knihovníka, stoličky a klasická pec na vykurovanie.
V roku 1938 knihovník A. Král na zasadaní knižničnej rady hovorí, že knižnicu je treba umiestniť niekde inde, pretože priestory v mestskej škole sú už nevyhovujúce.
Starosta Žebrácky a notár Cahler „ustalujú, že na mestskom dome je vhodná miestnosť k umiestneniu knižnice a dľa potreby sa pripraví k presťahovaniu knižnice.“
Odchodom A. Krála do Čiech v januári 1939 sa končí dôležitá etapa vývoja knižnice. Knižničná rada pri tejto príležitosti ocenila jeho trinásťročnú prácu a vyslovila mu uznanie. Funkciu knihovníka prevzal Adam Rybár. Veľa informácií o činnosti knižnice počas II. svetovej vojny nemáme. Predpokladáme, že išlo o obdobie stagnácie. Knižničná rada sa neschádzala. Posledné údaje o knižnici sú z roku 1940. Tieto hovoria, že mala 1890 zväzkov kníh, zapísaných bolo 130 čitateľov. Počas celého roka bola otvorená 110-krát a zaznamenala 2796 návštev. Vypožičalo sa 8218 zväzkov kníh, najviac beletrie 90%, 4% náučnej a 6% literatúry pre mládež. (1)
- REPČÁK, Jozef: Knihy, knižnice a kníhtlačiarstvo v Bardejove.
In.: Knižničný zborník I.
Martin, Matica slovenská 1968
Počas vojnových rokov sa zápisy v Protokolárnej knihe Knižničnej rady obecnej knižnice mesta Bardejov neobjavujú. Ďalší zápis je až z 27. decembra 1945, kedy sa zišli v priestore MNV Bardejov títo občania:
Michal Halaj – prednosta MNV
Dr. Kornel Michalič – prednosta daňového úradu
Štefan Gurský – definitívny učiteľ ľudovej školy
Ján Mačejovský – žiak 7. triedy gymnázia
František Hažír – nový knihovník, učiteľ
Za predsedu knižničnej rady je zvolený Dr. Kornel Michalič, za tajomníka E. Graichman, adjutant daňového úradu, ktorý svoju neúčasť na zasadaní písomne ospravedlnil. Neskôr túto funkciu pre úradné zaneprázdnenie neprijal.
Povojnovú revíziu knižnice urobil z poverenia mestskej rady František Hažír. Našiel ju v zúboženom stave. Od januára do marca 1945 slúžila miestnosť knižnice ako strážnica pre členov dobrovoľného hasičského spolku. Mali tu prístup nemeckí aj ruskí vojaci. Veľa kníh bolo odcudzených. 12.10.1945 bol spísaný takýto prehľad strát:
zo zábavných kníh chýbalo 294, vyradených 12
z kníh pre mládež 26, – // – 1
z kníh náučných 67, – // – 28
z kúpeľnej knižnice 15, – // – –
z časopisov 29, – // – 12
——————————-
Celkom: 431 53
Opäť sa objavuje návrh zriadiť mestskú čitáreň v spojitosti s mestskou knižnicou. Navrhuje to pán Michalič. Už tu sa objavujú pochybnosti, či je v silách mesta prideliť vhodné priestory.
V roku 1946 preberá knižnicu od pána Hažíra pán František Grček. Knižničný fond bol v tomto 1850 zväzkov, pričom z fondu chýbali iba 4 knihy.
7. júna 1946 sa zišla knižničná rada. Tu pri búrlivej diskusii žiada Dr. Michalič, aby pre potreby knižnice a čitárne bol opravený športový klub hospodárskou správou MNV. Zástupcovia mesta naproti tomu hovoria, že mesto vzhľadom na veľké finančné ťažkostí je nútené prepúšťať svojich starých zamestnancov. Preto nemôže riadne plniť svoju povinnosť vo vzťahu ku knižnici. Potom sa strhla vášnivá debata okolo tohto problému, až nakoniec Dr. Kornel Michalič sa vzdáva funkcie.
4. júla 1946 odovzdáva pán Grček knižnicu p. E. Graichmanovi, ktorý predložil komisii vysvedčenie o absolvovaní štátneho kurzu pre knihovníkov.
V knižnici sa nachádzalo 1 469 kníh. V septembri sa predsedom knižničnej rady stal pán Pavol Dianiška, riaditeľ štátneho gymnázia. Prvýkrát v histórii sa členkou knižničnej rady stala žena, slečna Anna Kačuríková, úradníčka v Bardejove.
V tomto období dostával knihovník 500 korún mesačne a ročne tiež m3 bukového palivového dreva.
V roku 1946 sa opäť vážne uvažuje o zriadení verejnej čitárne. Nakoniec sa rozhodlo, že bude fungovať až po postavení novej budovy MNV.
Pre Bardejovský Mihaľov, Kúpele a Bardejovskú Zábavu bol návrh každoročne požičiavať súbory 50 kníh a tieto obmieňať. Návrh predložil pán Hrehorčák, inšpektor pre knižnice z Prešova. Opäť sa odporúča umiestniť knižnicu do vhodnejších priestorov, alebo aspoň doterajšie priestory lepšie osvetliť.
Podľa zápisníc knižničnej rady už v tomto období po oslobodení cítiť prácu pána Hrehorčáka.
Posledný zápis je z 11. júla 1947. Pre nás môže byť zaujímavý hádam len tým, že mesto prisľúbilo pánu Hrehorčákovi, že sa bude usilovať, aby táto mohla začať svoju činnosť v najkratšom čase.
V období od roku 1947 do roku 1952 sa nezachovali písomné informácie z činnosti knižnice v Bardejove, alebo nie sú verejne dostupné.
30. marca 1951 vydalo Povereníctvo informácií a osvety Obežník č. 246 Zb. ob. Pre KNV o zriadení okresných a krajských ľudových knižníc. Na tomto základe vznikla aj v Bardejove Okresná ľudová knižnica, prevedením doterajšej mestskej knižnice na vyššiu úroveň. Svoju činnosť začala, resp. uznesením pléna ONV sa zriadila v roku 1952.
Jej vedúcou sa stala Vlasta Graichmanová na 4-hodinový denný pracovný úväzok. Knižnica bola stále umiestnená v tmavej a vlhkej miestnosti MNV. No napriek tomu čitateľov prichádzalo čoraz viac z rôznych spoločenských vrstiev. Začali sa organizovať prvé čitateľské besedy. V tomto období sa začala súťaž Budujeme vzornú ľudovú knižnicu. Viac knižníc z nášho okresu získalo v nej ocenenie, aj tento titul.
Začiatkom roku 1954 sa knižnica presťahovala do bývalého evanjelického auditória, do bytu kantora. Tu už mala 3 veľké miestnosti. V jednej z nich bola zriadená provizórna čitáreň. Knižnica dostala nové vybavenie a zariadenie: regály, koberce, stoličky, fotely, konferenčné stolíky, knihovníčky.
Knižnica registrovala čoraz viac čitateľov. Vedúca knižnice pani Graichmanová už pracovala na plný úväzok a neskôr ako druhá profesionálna pracovníčka nastúpila pani Anna Semanová. Pomáhali im už aj aktivisti: pani Čupová, Kvočaková, pán Almáši a iní. Výpožičný čas bol denne od 9,00 do 18,00 hod., neskôr až do 19,00 hod.
Veľký úspech mali v tomto období čitateľské besedy, napr. v roku 1954 prišla na takú besedu spisovateľka Katarína Lazarová o knihe Osie hniezdo. Besedy sa zúčastnilo 85 účastníkov, ktorým sa beseda veľmi páčila.
V roku 1954 mala OĽK 1 060 čitateľov a vlastnila 8 500 zv. kníh. Začínajú sa robiť prvé metodické návštevy v obciach. Organizujú sa literárno-dramatické pásma, napr. Večer slovenských klasikov, za výraznej pomoci aktivistov knižnice.
Začal sa spracovávať katalóg literatúry v ruskom a ukrajinskom jazyku, začali sa prvé kroky pri spracovávaní systematického a menného katalógu. V tomto období sa začína budovať oddelenie doplňovania.
Za spolupráce so Šarišským múzeom bolo pripravené pásmo Alois Jirásek a Bardejov a mnoho iných akcií za účasti spisovateľov. Možno tu začína práca aj s občanmi rómskeho pôvodu, kde sa pre nich uskutočnila beseda o knihe J. Binka Ďula Fako-Cigán. Beseda bola veľmi úspešná a do knižnice sa zapísalo 25 čitateľov z radov Rómov.
Pomerne dobrým priestorovým pracovným podmienkam sa knižnica však netešila dlho. V krátkom čase bola presťahovaná na druhé poschodie zadného traktu kultúrneho domu Dukla. Priestory knižnice sa museli uvoľniť pre Zväzarm.
Počet čitateľov naďalej stúpal, bolo ich už 1 200. Najviac sa darilo práci s mladým čitateľom. Uskutočnila sa konferencia o knihe Jozefa Horáka Pionierske srdce, ktorej sa zúčastnil aj autor.
V tomto období sa začína aj práca s poľnohospodárskou literatúrou. V spolupráci s Okresným osvetovým domom sa v roku 1958 uskutočnila veľká čitateľská konferencia o pestovaní ľanu priamo v terajšom podniku JAS, vtedy trepárni ľanu.
Finančné prostriedky, ako už stabilný tok zdrojov pre činnosť, boli rozpočtované cez ONV, odbor školstva a kultúry. V roku 1955 dostala Okresná ľudová knižnica 12 000 Kčs, v roku 1960 16 000 Kčs. Knižný fond na konci 50. rokov bol 14 600 zväzkov kníh.
V päťdesiatych rokoch pracovali v knižnici ešte tieto pracovníčky: Júlia Grocká /1.8.1955 – 30.9.1956/, Helena Hudáková /1.10.1956 – 31.3.1960/.
Šesťdesiate roky znamenajú prudký nárast knižničného fondu a rozširovanie variety ponúkaných služieb pre verejnosť. Zásadným problémom sa stal opäť problém vhodných priestorov. V roku 1961 prideľuje MsNV okresnej knižnici 6 miestnosti na nám. Osloboditeľov č. 16. Vtedy sa už knižnica diferencovala na pracoviská: požičovňa pre dospelých, mládež, pracovňa riaditeľa a sklad. Po územnej reorganizácii sa rozširuje aj počet pracovníkov. Prichádza Nadežda Chalachanová /27.4.1960 – 23.1.1963/, Anna Banduričová /1.4.1961 – 19.9.1961/, Halina Birošová /15.9.1961/, z Giraltoviec prišla Mária Niščáková /1.1.1961/, zo Stropkova Mária Rychvalská /1.1.1961 – 1983/. V tomto období sa zriadilo metodické a hospodárske oddelenie. Počet ľudových knižníc vo vtedajšom veľkom okrese bol 196. Od roku 1963 má okresná knižnica motorové vozidlo /TUDOR/. Tým sa komunikácia okresnej knižnice s obcami a ich knižnicami výrazne zlepšila.
Od 1. septembra 1963 za riaditeľa okresnej knižnice nastúpil dnes už nebohý Jozef Popovec. V tomto roku na oddelenie doplňovania nastúpila Alexandra Valovičová.
V roku 1965 mala knižnica 27 918 zväzkov kníh. Knižný fond narastal, zvyšovala sa výška finančných prostriedkov na nákup, ktorá činila 3 Kčs na obyvateľa. Evidovaných bolo 2 210 čitateľov a vypožičalo sa 41 921 titulov kníh.
Za zmienku stoja čitateľské konferencie z roku 1964. Za prítomnosti autora sa uskutočnila prvá z nich J. Kozák Mária Radvaková. Okrem nej to bola konferencia o knihe B. Mačingovej Najkrajší Dar, aj o knihe Partizánske vatry.
V roku 1964 nastúpila na hospodárske oddelenie okresnej knižnice Alžbeta Dudinská a na oddelenie krásnej a náučnej literatúry Margita Fabianová.
To, že okresná knižnica metodicky usmerňovala miestne ľudové knižnice, sa odzrkadlilo okrem iného aj zapojením sa knižníc do súťaže Budujeme vzornú ľudovú knižnicu. V roku 1964 Čestné uznanie ONV obdržali MĽK Giraltovce a Buclovany. V roku 1964 sa zriaďuje aj bibliografické oddelenie, kde prechádza pracovať Viera Kopková.
Do roku 1970 nenastávajú v práci okresnej knižnice podstatné zmeny, hoci v roku 1966 metodické oddelenie dostalo samostatnú miestnosť. V tomto roku nastúpila pracovať na oddelenie pre deti a mládež pani Mária Mitaľová, na metodické oddelenie pán Juraj Martiček, ktorý pracoval v knižnici iba do júna 1967.
V novembri 1968 na oddelenie politickej literatúry nastúpila Ľubomíra Grebecová a v decembri toho istého roku z knižnice odchádzajú Vlasta Graichmanová a Alexandra Valovičová. Z toho dôvodu nastáva aj presun pracovníkov na jednotlivých oddeleniach. Mária Niščáková prechádza z metodického oddelenia na oddelenie doplňovania a nástupom Kláry Petruškovej vo februári 1969 prechádza na oddelenie krásnej a náučnej literatúry pracovať Mária Mitaľová. Margita Fabianová z tohto oddelenia prechádza na metodické oddelenie. V auguste 1970 odchádza z knižnice Klára Petrušková a v októbri 1970 nastupuje Zuzana Strižáková a Michal Šima. Z roka na rok sa skvalitňovala činnosť knižnice, vylepšoval sa knižničný fond, budovali sa katalógy a organizuje sa kultúrno-výchovná práca. Do konca roku 1970 vzrástol počet zväzkov na 33 442, v knižnici bolo zaregistrovaných 2 871 čitateľov, ktorí si vypožičali 74 010 knižničných jednotiek.
Vzrastajúcu úroveň knižničnej práce potvrdzuje aj to, že v roku 1965 Mestská knižnica Giraltovce získala Čestné uznanie Rady KNV a v roku 1969 Čestné uznanie MK SSR. V tomto období Čestné uznanie Rady ONV získali tieto miestne ľudové knižnice: Lascov, Tarnov, Marhaň, Porúbka a Dubinné /1966 – 1970/, Čestné uznanie Rady KNV MĽK Buclovany.
Plnenie úloh na úseku rozvoja práce s knihou a celková činnosť vychádzala v rokoch 1970 – 1990 z Programov rozvoja jednotnej sústavy knižníc, Plánov práce na jednotlivé roky a dokumentov, ktoré okresná knižnica spracovala.
Umiestnenie knižnice začiatkom sedemdesiatych rokov je ešte nevyhovujúce, zlepšilo sa až v roku 1976, kedy bola urobená rekonštrukcia poschodia budovy objektu MsNV, čím sa vytvorili priestory pre oddelenie politickej literatúry, metodické oddelenie, riaditeľňu, oddelenie bibliografie a doplňovania a spracovania knižničného fondu. Vylepšili sa priestory oddelenia pre deti a mládež a hospodárskeho oddelenia, ale v nevyhovujúcich priestoroch aj naďalej zostalo oddelenie krásnej a náučnej literatúry. Po ukončení rekonštrukcie budovy knižnica získala nové priestory a poskytovala svoje služby na takej úrovni, ktorá zodpovedala vtedajšiemu trendu. V budove okresnej knižnice bol umiestnený aparát OV SZM, po ich presťahovaní v roku 1982 sa uvoľnili priestory pre novovzniknuté hudobné oddelenie, bibliografické oddelenie a oddelenie doplňovania a spracovania knižničných fondov. V súčasnosti priestory knižnice so stále narastajúcim knižničným fondom už nevyhovujú.
Činnosť okresnej knižnice zabezpečovalo od roku 1973 13 pracovníkov, z toho 7 pracovníkov s knihovníckym vzdelaním. Ich počet sa v ďalších rokoch úmerne zvyšoval a dosiahol úplnú profesionalizáciu stavu. 15.3.1975 dochádza k zmene riaditeľa okresnej knižnice – pán Jozef Popovec odchádza do dôchodku a funkciu riaditeľa preberá pán Peter Baránok /15.3.1975 – 15.7.1991/. V roku 1991 bol počet pracovníkov 20, z toho s odborným vzdelaním 17.
Narastajúci počet čitateľov si vyžadovalo aj vytváranie pobočiek okresnej knižnice. V roku 1977 vznikla pri príležitosti 30. výročia oslobodenia mesta prvá pobočka na V. ZŠ, v roku 1978 druhá pobočka v Bardejovských Kúpeľoch s profesionálnym pracovníkom na plný úväzok. Roku 1981 pričlenením obcí Dlhá Lúka a Bardejovská Nová Ves k mestu Bardejov vznikli dve pobočky, ktoré zároveň plnili funkciu MĽK. Roku 1982 vznikla pobočka na I. ZŠ a na sídlisku Poštárka pre rómske deti. Na novopostavenom sídlisku Družba v roku 1987 vznikla ďalšia pobočka, ktorá služby pre verejnosť poskytovala dvakrát týždenne a od roku 1990 každý deň. Z dôvodu radikálneho zvýšenia prevádzkových nákladov v roku 1991 bola zrušená.
Doplňovanie fondov
Dôležitou činnosťou okresnej knižnice bolo doplňovanie knižničných fondov, ktoré sa riadilo zásadami doplňovania fondov MK SSR upravenými na podmienky OK a tematickým plánom doplňovania. V súvislosti so zásadami bola vytvorená akvizičná komisia, členmi ktorej boli vedúci jednotlivých oddelení a vedúca oddelenia doplňovania a spracovania knižničných fondov. Rokom 1974 sa datujú aj počiatky centrálneho doplňovania pre knižnice v okrese, ktoré pokračuje až do roku 1990.
To, že sa venovala doplňovaniu veľká pozornosť, svedčí aj nárast knižničného fondu od roku 1970 – 1991 z 33 442 zväzkov na 109 433 knižničných jednotiek, čo predstavuje 3,52 zväzkov na 1 obyvateľa. Zvýšil sa aj počet finančných prostriedkov na nákup literatúry na 222 000,- Kčs.
Do roku 1990 okresná knižnica zabezpečovala doplňovanie knižničných fondov cestou Slovenskej knihy a slovenských vydavateľstiev, až v roku 1991sa zameralo oddelenie doplňovania na nadviazanie kontaktov s jednotlivými vydavateľstvami a distribučnými strediskami, kde bola možnosť širšieho výberu a nákupu kníh za určitý rabat.
Okresná knižnica, ako riadiace a metodické centrum knižníc v okrese, vykonávala centrálne doplňovanie pre spomínané knižnice. Nakoľko mestské a miestne ľudové knižnice od 1.1.1991 prešli do správy obecných zastupiteľstiev a tým aj povinnosť poskytovať finančné prostriedky na nákup literatúry prešla do právomoci obecných úradov. Centrálne doplňovanie bolo v okresnej knižnici zrušené. No nákup literatúry pre obce pokračuje na metodickom oddelení pre tie knižnice, ktorým obecné úrady poukázali finančné pro striedky na nákup literatúry.
Práca s čitateľom
Požiadavky čitateľov pracovníci knižnice zabezpečujú prostredníctvom výpožičných služieb, ktoré tvoria tieto oddelenia:
oddelenie krásnej literatúry
oddelenie náučnej a spoločensko – vednej literatúry
oddelenie pre deti a mládež
hudobné a umenovedné oddelenie
Na výpožičných oddeleniach sa využívajú všetky formy individuálnej a kolektívnej práce s čitateľmi a poskytujú sa všetky služby knihovnícke a informačné. Pre skvalitnenie výpožičných služieb okresná knižnica rozširovala svoju činnosť aj medziknižničnou výpožičnou službou.
Záujem čitateľov o výpožičné služby v rokoch 1970 – 1991 bol veľký, čo dokazuje aj nárast výpožičiek a čitateľov. Kým v roku 1970 bolo vypožičaných 74 010 knižničných jednotiek a knižnicu navštívilo 2 871 čitateľov, v roku 1991 to už bolo 223 485 výpožičiek a počet čitateľov dosiahol 6 619. Okrem bežnej výpožičnej činnosti a s ňou spojených úkonov pracovníci okresnej knižnice organizovali rôzne druhy kolektívnych foriem s čitateľom v záujme jej propagácie, vzdelávacieho a esteticko – výchovného pôsobenia. Dobrou tradíciou okresnej knižnice boli okresné čitateľské konferencie za účasti regionálnych autorov a to Vasiľa Daceja, Vitalija Konopelca, Štefana Hanuščina, Michala Sabadoša, Ivana Jackanina a Jána Nagajdu.
Veľký ohlas medzi čitateľmi mali čitateľské besedy so spisovateľmi Milanom Ferkom, Štefanom Moravčíkom, Ondrejom Marušiakom, Ivanom Izakovičom, Danielom Hevierom, Marínou Čeretkovou – Gálovou, Jánom Lenčom, Antonom Hykischom, Petrom Valom, Vladimírom Ruskom, redaktorkou Evou Hornišovou.
Neoddeliteľnou súčasťou propagácie knižničných služieb boli výstavky a nástenky, prostredníctvom ktorých sa propagovali aktuálne kultúrne, politické výročia a udalosti. Od roku 1987 pri príležitosti Mesiaca knihy okresná knižnica pravidelne každý rok organizovala výstavu kníh v priestoroch Domu detí a mládeže. Zvlášť veľká pozornosť sa venovala knihovnícko – informatickej príprave žiakov základných a stredných škôl. Okresná knižnica aj doposiaľ postráda miestnosť na organizovanie väčších kultúrno – spoločenských podujatí, ktoré sa organizujú mimo priestorov knižnice.
Činnosť v oblasti špecializovaných zbierok
Táto činnosť sa sústreďovala predovšetkým na hudobnom oddelení, ktoré špecifickými formami práce s hudobnými dokumentami prispievalo k estetickej výchove používateľov, najmä dospievajúcej mládeže. Počiatočný fond 25 dokumentov sa v súčasnosti zvýšil na 4 841 a tvoria ho: magnetofónové pásky, gramoplatne, videokazety a CD platne, z ktorých sa realizujú aj nahrávky na audiokazety. Návštevnosť oddelenia stúpla aj otvorením videopožičovne v roku 1990. Pre potreby individuálnej práce s čitateľom a používateľom hudobné oddelenie rozširovalo a skvalitňovalo informačný aparát.
Bibliografická, dokumentačná a informačná činnosť
Úlohy v oblasti bibliografickej , dokumentačnej a informačnej činnosti zabezpečovalo bibliografické oddelenie, kde sa budoval komplexný dokumentačno – informačný systém regiónu z oblasti spoločensko – politických a regionálnych informácií. V rámci spolupráce ŠVK v Košiciach a Prešove a okresnými knižnicami východného Sovenska sa od roku 1976 excerpovala regionálna tlač a vydávali sa bibliografie. V polovici 70. rokov bibliografické oddelenie začalo spracovávať a vydávať bibliografickú ročenku – Bardejovský okres v tlači.
Okrem iného oddelenie poskytovalo bibliografické informácie podľa požiadaviek čitateľov a zhromažďovalo regionálnu tlač a literatúru.
Metodická činnosť
Metodická činnosť sa vykonávala v zmysle Smernice MK SSR o metodickej činnosti v knižniciach jednotnej ústavy, ktorá platí od 1. januára 1977 a vychádzala taktiež zo záverov krajských a celoslovenských porád k otázkam knižničnej práce.
V rámci metodickej činnosti sa venovala zvýšená pozornosť odbornému usmerňovaniu knižníc jednotnej sústavy, riešeniu kádrových zmien, materiálno-technickému vybaveniu knižníc, rozvíjaniu spolupráce okresnej knižnice s knižnicami jednotnej sústavy v okrese a rozvíjaniu súťaže Budujeme vzornú ľudovú knižnicu.
Ťažiskom práce metodického oddelenia v rokoch 1970 – 1990 bolo v budovaní strediskového systému. Medzi prvými knižnicami v okrese bola knižnica v Marhani, Raslaviciach a Zborove. V rokoch 1974 – 1981 strediskový systém sa budoval v MsK Giraltovce, MĽK Marhaň, Raslavice, Zborov, Malcov, v roku 1982 v Hertníku, roku 1983 v Kurime, Gaboltove a Kružľove.
