Osoby späté s regiónom a ich literárna činnosť
Leonard STÖCKEL (1510-1560)
Náboženský spisovateľ, pedagóg, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov kultúrneho diania v 16. storočí v Uhorsku. Narodil sa v Bardejove. Zostavil Zákony bardejovskej školy, organizoval cirkevné zbory, zostavil seniorálne Prešovské články a vierovyznanie Confessio Pentapolitana. Štúdia absolvoval v zahraničí. Do Bardejova sa vrátil v roku 1539, kde žil do konca svojho života. Jeho literárna tvorba je pedagogická, cirkevno-organizačná a nábožensko-teologická.
Ján ANDRAŠČÍK (1799-1853)
Rímskokatolícky kňaz, učiteľ, národný buditeľ ľudu východného Slovenska a spisovateľ. Narodil sa v Lipovciach, okres Prešov. Dňa 4. mája 1832 bol zvolený za bardejovského farára, kde pôsobil do svojej smrti. Pochovaný je na cintoríne sv. Michala v Bardejove. Bol spoluzakladateľom spolkov miernosti na východnom Slovensku. Toto hnutie podporoval aj literárnou tvorbou – veršovanou činohrou Šenk palenčeni (napísaná vo východoslovenskom nárečí)
Alexander DUCHNOVIČ (1803-1865)
Gréckokatolícky kňaz, spisovateľ, rusínsky národný buditeľ. Bol tiež básnikom, autorom divadelných hier (Cnosť je viac ako bohatstvo), historikom, autorom učebníc pre žiakov a učiteľov. Napísal prvý šlabikár pre rusínske deti, školskú pedagogiku, zemepis, dejepis atď. Narodil sa v obci Topoľa, okr. Humenné. M. i. pôsobil ako kňaz v obciach Beloveža a Chmeľová v našom okrese. Zomrel v Prešove.
Alexander PAVLOVIČ (1819-1900)
Gréckokatolícky kňaz, básnik, rusínsky národný buditeľ. Narodil sa v Šarišskom Čiernom, okres Bardejov. 5. júna 1851 bol určený za správcu farnosti Beloveža, kde pôsobil 13 rokov. Jedinou knihou, ktorá bola vytlačená, je Pisnyk dľa makovyc’koj russkoj ditvy“ (Spevník pre makovické ruské deti), Publikoval prevažne v almanachoch, kalendároch a v periodikách. Boli to najmä viedenský Visnyk, haličská Zorija Halycka, Slovo, Halyčanin, zakarpatoukrajinské periodiká Cerkovnaja hazeta, Svet, Novy svet, Karpat, Lystok, Nauka, Nediľa, slovenské Pešťbudínske vedomosti, Sokol, Černokňažník, Gwiazdka Cieszińska. Je pochovaný na cintoríne pri gréckokatolíckom chráme vo Svidníku.
Gejza ŽEBRÁCKY (1869-1951)
Rímskokatolícky farár, cirkevný hodnostár, od roku 1924 dlhoročný starosta mesta Bardejov, spoluzakladateľ a dlhoročný správca Šarišského múzea v Bardejove. V roku 1926 napísal múzejný katalóg Sprievodca sbierkami župného muzea v Bardiove, Včelárstvo: príručka o včelách pre východoslovenský ľud. V maďarčine a šarištine napísal náučné poľnohospodárske práce. Zomrel v Bardejove a jeho hrob nájdete na cintoríne na Kalvárii.
Juraj KELLO-PETRUŠKIN (1844-1898)
Evanjelický farár a významný poštúrovský básnik Juraj Ľudomil Kello-Petruškin pochádzal z Liptovského Trnovca. Pôsobil v Bardejove, kde aj zomrel. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Bardejove. Pseudonym P e t r u š k i n (písal si ho s dlhým í, teda Petruškín), ktorým podpisoval svoje básne, preklady a tzv. Dopisy z Trnovca, uverejňované v Pešťbudínskych vedomostiach, (neskôr v Národných novinách, Národnom hlásniku, v Slovenských národných novinách a inde).
Fedor LAZORIK (1913-1969)
Spisovateľ, folklorista, redaktor a pedagóg. Narodil sa v obci Becherov, okr. Bardejov. V rokoch 1947-1948 pôsobil ako učiteľ vo Svidníckej meštianskej škole, nejaký čas v Stropkove. Od roku 1948 bol šéfredaktorom novín Prjaševščina. V 50. a 60. rokoch 20. storočia pracoval v redakciách ukrajinských novín a časopisov, bol literárne činný a veľa publikoval. Zomrel 4. júla 1969 vo vlaku na ceste do Sabinova. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Prešove.
Alfonz BEDNÁR (1914-1989)
Slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ. Narodil sa Rožňovej Neporadzi (dnes Neporadza). Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove. V Bardejove vyučoval od roku 1941 do júna 1944 latinčinu, slovenský jazyk a kreslenie. Po roku 1945 pracoval na Povereníctve informácií v Bratislave, bol lektorom vydavateľstva Pravda a redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Od roku 1960 pracoval ako dramaturg a scenárista v Československom filme v Bratislave. Zomrel v Bratislave.
Svetloslav VEIGL (1915-2010)
Slovenský básnik, reprezentant slovenskej katolíckej moderny, katolícky rehoľný kňaz-františkán. Vlastné meno Ferdinand Veigl, kňazské meno PhDr. Ferdinand Clarus Veigl OFM, pseudonýmy Andrej Smolko, Fr. Klárus, Klár Veigel a i. Narodil sa v Horňanoch. Zomrel v Kráľovej pri Senci. V rokoch 1947-1949 vyučoval na bardejovskom gymnáziu. Z tvorby: Cestami vetrov (1938), Výstup na horu Tábor (1939), Menom ťa neviem osloviť (1941), Kvety na troskách (1945), Volanie z diaľky (1946), Láska smrť (1946), Mesto na návrší (1968), Pred ružou stojím nemý (1988), Jemu jedinému (1990), Hľadanie svetla (1991), Zlatý kľúč (1992), Bardejovské rondely (1992), Rodinné rondely (1994), Nebo na Zemi (1995), Klopem a volám (1996), Doma pod oknami (1997), Plnosť času (2000), Nerušte túto ružu (2000, výber z celoživotnej tvorby), Svetelný periskop (2004), Keď anjel v tebe spieva (2006, súborné dielo).
Jozef GMITTER-DUJAVSKÝ (1923)
Veterinárny lekár, básnik. Narodil sa v Bardejovskej Novej Vsi. Ukončil štúdium veterinárskeho lekárstva v Brne. Pracoval v Ivanovciach na Hanej, neskôr v Opave. V roku 1958 sa vrátil na Slovensko. Pôsobil v Košiciach a v roku 1964 sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval ako krajský veterinárny hygienik. Až do odchodu do dôchodku v roku 1987 pracoval v Ivánke pri Dunaji. Vydal básnické zbierky: Sláviky rodného kraja (1993 ), V oblúku času ( 1994 ),Torby predkov na gánku (1999 ), Básne z Nízkych Beskýd (2002 ), Beskydské vody čisté a mútne (2005).
Štefan HANUŠČIN (1924-2005)
Zubný lekár, prozaik. Narodil sa v obci Porač v rodine baníka. Od roku žil a pracoval v Bardejove kde aj zomrel. Predstaviteľ ukrajinsko-rusínskej literatúry na Slovensku, venoval sa najmä prozaickej a rozhlasovej tvorbe, sporadicky poézii. Debutoval zbierkou poviedok Vysoké schody (1974) Š. Hanuščin je aj autorom niekoľkých rozhlasových hier.
Ferdinand BUFFA (1926-2012)
Slovenský jazykovedec, vedúci vedecký pracovník Slovenskej akadémia vied, rodák z Dlhej Lúky pri Bardejove. Pracoval v oblasti výskumu slovenských nárečí, predovšetkým šarišského nárečia, okrem toho v oblasti výskumu slovenskej terminológie, najmä botanického názvoslovia, a výskumu poľského jazyka. Z tvorby: Nárečie Dlhej Lúky v Bardejovskom okrese (1953), Šarišské nárečia (1995), Poľsko-slovenský frazeologický slovník (1998), Slovník šarišských nárečí (2004), Moja Dlhá Lúka (2004), Odveké múdrosti šarišského ľudu (2007).
Emil KORBA (1930-1978)
Gréckokatolícky kňaz, básnik a publicista. Narodil sa a zomrel v Bardejove. Pôsobil ako rímskokatolícky kňaz v Pražskej arcidiecéze. V roku 1969 prestúpil do prešovského gréckokatolíckeho biskupstva, kde pôsobil v rokoch 1969 až 1975 vo farnostiach Fulianka a Okružná. Od roku 1970 bol šéfredaktorom časopisov Slovo a Blahovistnik. V roku 1976 viedol aj Katolícke noviny. Je autorom mnohých básnických zbierok. Pochovaný je na verejnom cintoríne v Bardejove. Od roku 2006 Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov a nezisková organizácia Petra udeľujú Cenu Emila Korbu.
František ŠTRAUS (1933- 2008)
Sugestívny básnik, renomovaný vedec, uznávaný verzológ a vysokoškolský pedagóg. Narodil sa v Kružlovskej Hute, okres Bardejov. V rokoch 1989 – 1997 bol predsedom Slovenskej literárnovednej spoločnosti SAV, potom členom výboru a predsedom odbočky pri Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Bol členom viacerých vedeckých rád, odborových komisií, garantom literárnej vedy fakúlt. Zomrel v Bratislave. Debutoval básnickou zbierkou občianskej a osobnej lyriky Podobu seba hľadám. K poézii sa vrátil po rokoch druhou zbierkou básní Úzkosť. Publikoval vyše 300 monografických prác, štúdií, odborných článkov, kritík a recenzií o vedeckej a umeleckej literatúre. V Malej slovenskej encyklopédii (1993) publikoval najmenej 500 hesiel z literárnej teórie.
Ján DORUĽA (1933)
Vedúci vedecký pracovník Slavistického ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémia vied v Bratislave. Narodil sa v Ortuťovej v okrese Bardejov. Venuje sa otázkam vývinu slovenského jazyka a vzťahom slovenčiny a iných slovanských aj neslovanských jazykov na pozadí historického vývinu slovenského etnika. Z tvorby: O krajine a vlasti starých Slovákov (2011), Tri kapitoly zo života slov (1993), Slováci v dejinách jazykových vzťahov (1977). Má bohatú publikačnú činnosť. Držiteľ Zlatej medaily SAV (2008).
Karol JANČOŠEK (1934 – 1989)
Narodil sa v Dlhej Lúke pri Bardejove. Zomrel v Košiciach, pochovaný je v Slávičom údolí v Bratislave. Dramatik a dramaturg. Maturoval na Gymnáziu v Bardejove. V roku 1953 odišiel do Bratislavy študovať na Vysokú školu múzických umení odbor divadelná veda a dramaturgia. Pôsobil ako dramaturg Československého rozhlasu v Košiciach, kde pripravil okolo 450 premiér. Napísal 25 pôvodných rozhlasových hier, desiatky dramatizácií, úprav, prekladov a pasiem. Napísal štyri televízne hry ( Vzdialený hlas kukučky, Upratovanie, Smútok na rukáve a Pozadie). Tri zo svojich rozhlasových hier spracoval aj pre javisko (Povýšenie, Medový džbán a Nové Kocúrkovo). Posledná hra, ktorú napísal bola hra Ordálie (Skúška pravdy). Okrem vlastnej tvorby prekladal dramatické diela z ruštiny, poľštiny, češtiny a francúzštiny, robil dramatizácie románov (Po svadbe, Rómeo, Júlia a tma a i.). Jeho pamätná tabuľa je umiestnená na priečelí základnej školy a bola odhalená 16.8.2002. Druhá pamätná tabuľa sa nachádza na rodnom dome.
Mikuláš MUŠINKA (1936 – 2024)
Narodil sa v Kurove. Dominujúcou oblasťou Mikuláša Mušinku je národopis, ale venuje sa aj literatúre, umeniu a histórii. Výsledkom jeho doterajšej bádateľskej činnosti sú knižné publikácie: Z ukrajinského folklóru východného Slovenska (1963), Z hlbín vekov (1967), Exlibrisy ukrajinských šesťdesiatnikov (1972), Volodymyr Hnaťuk a Zakarpatsko (1975), Folklór Rusínov Vojvodiny (1976, 1987), Orest Zilinskyj (1983), Ľudová kultúra južných Lemkov (1987), Život a dielo Volodymyra Hnaťuka (1988), Bibliografia V. Hnaťuka (1992, 1993), Akademik Stanislav Dnistrjanskyj (1992), Rytier slobody – Život a práca Stepana Kločuraka (1995), Volodymyr Sičynskyj a Rusíni-Ukrajinci Slovenska (1995), Stojí lipka v poli (1992, 1995), Z tvrdého koreňa (1995), Dejiny obce Macina Veľká (1997), Kurovský rezbár (2006), Vid otčoho poroha : avtobiohrafija : praci pro s. Kuriv ta joho okolicju (2018) a iné. Zúčastňoval sa aj na príprave Národopisného atlasu Slovenska, Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska a bol zakladateľom i redaktorom prvých zväzkov Vedeckého zborníka Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
Jozef ZBIHLEJ (1938 – 2019)
Lekár, básnik pišuci v ukrajinskom jazyku. Narodil sa v obci Stebník, okr. Bardejov. Stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu v Bardejove. Po maturite študoval na Lekárskej fakulte P. J. Šafárika v Košiciach. Do literatúry vstúpil ešte ako študent účasťou v kolektívnej zbierke Mladé hlasy (Molodi holosy, 1956) pod pseudonymom J. Dibrova. Debutoval zbierkou občianskej a intímnej lyriky Zelené neóny (Zeleni neony, 1964). Tvorba Jozefa Zbihleja bola prekladaná do slovenčiny, ale aj českého, nemeckého a maďarského jazyka.
František DANCÁK (1939 – 2018)
Gréckokatolícky kňaz, publicista. Narodil sa v obci Varhaňovce, okr. Prešov. Po roku 1968 pôsobil ako správca farnosti Hrabské. V rokoch 1977 – 2003 bol správcom farnosti Kružlov. Bol šéfredaktorom časopisov Slovo a Blahovistnik. Má bohatú publikačnú činnosť: Slová našej Matky (1991), Pre nás a pre našu spásu (1992), Reč na vrchu (1993), Otče náš (1998), Tak Boh miloval svet (1999), Boh jediný a trojjediný (2000), Metodické pokyny pre písanie diplomovej práce (2001), Da vsi jedino budut – Aby všetci jedno boli (2002), Emil Korba – kňaz, básnik, publicista, redaktor a rodoľub (2003), Emil Kubek 1857-1940 (2004), Náboženský turizmus (2005), Ján Mastiliak (2006), Veľké tajomstvo (2007), Litmanovská hora (2010), Prišiel čas… Veľkopôstne zamyslenia (2011), Legnava a jej monastier (2012) a i.
Štefan KRUŠKO (1941)
Narodil sa 28. apríla v obci Chmeľová (bývalá Komloša) v okrese Bardejov. V rokoch 1947-1967 býval na Ukrajine, kde sa s rodičmi presťahoval (optoval) v roku 1947. Na ukrajinskej Volyni vyštudoval základnú, strednú, a odbornú školu. Povolaním bol zdravotník. Pracoval v oblasti zdravotníctva, kultúry a v textilnom priemysle. V roku 1991 inicioval a podieľal sa na založení občianskeho združenia Koordinačného výboru reoptantov ( od roku 2003 Koordinačného výboru reoptantov v Slovenskej republike, o. z.). Je dlhoročným výskumníkom problematiky opcie a presídlenia do ZSSR v roku 1947, života optantov na ukrajinskej Volyni a ich reemigrantov na Slovensko. Výsledkom jeho bádania sú knižné publikácie Optanti (1997), Odsúdenci (2003), Domov v cudzine alebo Žili sme na Ukrajine (2007). V oblasti literatúry faktu je autorom kníh Ľudia spod Minčolu (1987), Dobrovoľníci spod Dujavy (2003), Dialógy (2004), ktoré vyšli v ukrajinskom jazyku. Spoluautor kníh Chmeľová – ľudia, roky, udalosti (2008), Krátky slovník rusínskeho nárečia obce Chmeľová (2010), Lipa Demkova (2015), Ljudy našoho rodu 1945-2015 (2016), Nezabúdajme: 1947-1967 (2019).
Vitalij KONOPELEC (1948-2003)
Narodil sa 14. augusta 1948 v Kyjeve. Roku 1977 sa presťahoval na Slovensko. Pracoval ako redaktor Ukrajinského štúdia Československého rozhlasu v Prešove. Žil a pracoval v Bardejove. Tu aj zomrel 4. mája 2003. Prvé samostatné práce uverejňoval v novinách Literaturna Ukrajina (Literárna Ukrajina) a Moloď Ukrajiny (Mládež Ukrajiny). Debutoval básnickou zbierkou Koni – konyky (Kone – koníky 1985), Vitalij Konopelec sa prejavil aj ako zručný prekladateľ slovenskej poézie do ukrajinčiny. Knižne vydal preklady z tvorby Milana Rúfusa, Ivana Kraska, Jána Smreka a Ivana Hudeca.
Ján NAGAJDA (1949)
Slovenský básnik, vedúci rádiologický asistent, rybár… Narodil sa v neďalekej Marhani. Žije a literárne tvorí v Bardejove. Poéziu publikuje od roku 1973 v celom rade slovenských novín, časopisov a zborníkov. Jeho básne sú preložené do ukrajinského, maďarského, bulharského a poľského jazyka. Debutoval v roku 1979 básnickou zbierkou Medzi nami. Venuje sa aj publicistike. Založil bardejovský literárny klub BARD. V roku 2009 mu bola udelená Cena primátora Bardejova za zásluhy o rozvoj mesta Bardejova. Tvorba: Báseň je moje blues (1998), Oči a iné zrkadlá (2001), Anjel sype sneh, knihy: Sto rokov bardejovskej nemocnice (1995), Stodesať rokov bardejovskej nemocnice (2005), Šesťdesiat rokov organizovaného rybárstva (1999), Sedemdesiat rokov organizovaného rybárstva (2009), Anjel sype sneh (2009), Divertimento pre srdce a prúty (2015), Ešte raz (2016), Nahý v osom hniezde (2018), Osemdesiat rokov MO SRZ Bardejov: 1939-2019 (2019), Kým dohrá hudba (2019), Anjel bez krídel (2021), Loď bláznov (2022), Žabie leto (2024).
Jana NAGAJOVÁ (1949)
Narodila sa v Bratislave. Svoje poslanie našla v oblasti art-terapie. Sedemnásť rokov sa venovala mladým ľuďom s postihnutím rôzneho druhu. Žije v Bardejove a píše poéziu, rozprávky a texty piesní. Tebe (samizdat 1976), Vtáčik a dieťa (1993), Spievajúca veža (2002), Pieseň v snehu (2002), O bielych fialkách (2003), Slovensko z krásy zrodené (texty k fotografiám Rastislava Bera), Huhuluja (2010), Aj ja som kvapka (2011), Rozprávky a príbehy nielen pre Dorotku (2012), Dievčatko z paličkovanej čipky (2016), Márnotratné prasiatko a iné príbehy (2019), Ako kvitne nebo (2023).
Ivan JACKANIN (1950)
Spisovateľ, publicista, prekladateľ. Narodil sa v Rešove, okres Bardejov. V roku 1972 na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika získal magisterské vysokoškolské vzdelanie pedagóga. Pracoval ako redaktor Ukrajinského štúdia Československého rozhlasu v Prešove, ako redaktor v novinách a v časopisoch. Začiatkom 80. rokov uverejňoval poviedky v zborníku Mladé víno (Molode vyno, 1982) a v časopisoch Družno vpered a Dukľa. Tvorba: Trvalé bydlisko (Misce prožyvańia, 1987). Natalka už neplače (Natalka vže ne plače, 1988), Všetko zanecháš (Use zalyšyš, 1990), Tiene a jazvy (Tini i šramy, 1994), Útek (Vteča, 1995), Drevený smútok (Derevjanyj smutok) a iné.
Adam MIHALČIN (1953)
Býva v obci Kobyly v okrese Bardejov. Poéziou sa začal vážnejšie zaoberať až po svojej 50-tke. Je účastníkom viacerých literárnych súťaží a laureátom Mělnického Pegasu 2006. Publikuje na rôznych internetových literárnych portáloch a príležitostne v Bardejovských novostiach. V roku 2006 mu v prešovskom Vydavateľstve Michala Vaška vyšiel básnický debut Namiesto modlitby.
Ján NOVÁK (1953)
Narodil sa v Rokytove okres Bardejov ako najstarší z troch súrodencov. Študoval na Gymnáziu v Bardejove (1969-1973), v rokoch 1973-1978 na Vysokej škole poľnohospodárskej, Agronomickej fakulte – odbor fytotechnický. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Slovenskej poľnoshospodárskej univerzite v Nitre. Je autorom knižných vedeckých a odborných monografií, učebníc, skrípt a študijných materiálov, vedeckých a odborných článkov publikovaných v domácich i zahraničných periodikách a zborníkoch.
Pasienky, lúky a trávniky (2008), Po stopách valachov v Karpatoch (2013), Rokytov (monografia) (2014), Salašníctvo v Karpatoch (2018), Jedlé a jedovaté divorastúce rastliny a lesné plody Karpát (2020), Pestované rastliny, ktoré živia a liečia (2022), Zachované dedičstvo pod Busovom (2023), Z histórie imatrikulácií v Nitre (2024).
Juraj HANUŠČIN (1958-1994)
Narodil sa vo Svidníku. Ukončil Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove. Posledné roky pôsobil na ukrajinskej ZŠ v Chmeľovej ako učiteľ nemčiny. Prvé literárne pokusy robil už na strednej škole. Časopisecky mu vyšli poviedky v rôznych denníkoch a časopisoch. Ťažisko jeho tvorivej slovesnej činnosti ostalo v rukopisoch. Po jeho smrti v roku 1997 bola vydaná kniha poviedok Predposledná štácia.
Florián CUBJAK (1959-2005)
Narodil sa v Kurime, okres Bardejov. Bol nevidiaci od narodenia. Absolvoval štúdium andragogiky na FF UPJŠ v Prešove, kde získal aj akademický titul doktora filozofie. V rokoch 1982-1987 pôsobil ako kultúrny pracovník vo svojom rodisku a od roku 1987 pracuje so zvukovou knihou pre nevidiacich vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach. V roku 2004 mu vyšla prvá aj posledná zbierka básní Žitý sen.
Jozef KURUC (1968)
Autor niekoľkých básnických zbierok. Žije v Bardejove – Dlhá Lúka. Publikoval v celoslovenských aj regionálnych periodikách. Tvorba: Rozbíjanie krásy (1991), Nahé tváre (1994), Ranený rozkošou (2001), Lepší nerozsievajú lásku (2002).
Alžbeta BOHINSKÁ (1971)
Biba je absolventkou filmovej scenáristiky a dramaturgie na VŠMU. Autorsky sa podieľala na scenároch k celovečerným filmom Mesto Otol, Keep Smiling, Jazzus, Manželstvo je len hra a ku krátkym filmom Tričko a X= X+1. Krátky film Tričko získal štyridsaťpäť ocenení na celom svete. Spolupracovala na seriáloch pre televíziu Markíza a na projektoch RTVS. Žena v pôvodnom znení (2010) je autorkinou knižnou prvotinou. Tajné životy : našli silu o nich hovoriť.1. časť (2017), Tajné životy : našli silu o nich hovoriť. 2. časť (2019), Dobrá a poslušná (2021).
Radovan BRENKUS (1974)
Básnik a prozaik. Narodil sa v Bardejove. Ukončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Založil vydavateľstvo Pectus. Je redaktorom literárneho časopisu Dotyky, venuje sa literárnej kritike. Svoju literárnu tvorbu prezentuje v Slovenskom rozhlase, publikuje časopisecky na Slovensku a v zahraničí. Časť jeho tvorby bola preložená do angličtiny, poľštiny, ruštiny, ukrajinčiny a bulharčiny. Knižne debutoval básnickou zbierkou Pochod mŕtvych (1997), Rekviem v prachu (2002), Romanca s bludičkou (2005) a Dym z ríše tieňov (2009). V próze zaujal poviedkovou knihou Návraty pekla (2005). Snívanie s netvorom (2015).
František PASTIRČÁK (1975)
Narodil sa v Bratislave, pôsobil v Bardejove, žije v Prešove. Píše poéziu, scenáre a texty piesní. Tvorba: Slepec cez palubu (1999), Niečo ako zázrak (2003), Blúdenie v kalichu (2005).
Andrianna VARIGOVÁ (1976)
Narodila sa v Bardejove. Venuje sa tvorbe pre deti. Čarovný mlynček rozprávok (2004), Rozprávky do postieľky (2005), Príbehy nášho lesa (2009).
Ľudovít BILLÝ (1976)
Narodil sa v Bardejove. Absolvoval štúdium hudobného a hudobno – dramatického umenia na Konzervatóriu v Košiciach. Pôsobí ako učiteľ na Cirkevnej základnej umeleckej škole v Bardejove a tiež ako knihovník v Okresnej knižnici Dávida Gutgesela v Bardejove. Je frontmanom hudobnej skupiny Slnovrat, viceministrom NB Svetského františkánskeho rádu a milovníkom histórie. Je autorom kníh Hovoria o nich pramene II. (2021), Hovoria o nich pramene III. (2022), v ktorých sa venuje stredovekým regionálnym dejinám s presahom k dejinám územia súčasného Slovenska. Zdroje k svojim prácam čerpá z cirkevných archívov, z miestnych archívov ako aj tých zahraničných.
Janko RAČKO (1977)
Narodil sa v Humennom a v súčasnosti s rodinou žije neďaleko Bardejova. Je bývalým vojakom, ale posledných 16 rokov pracuje v záchrannej službe ako vodič-záchranár.
Publikoval vo viacerých literárnych revue a časopisoch ako RAK, Dotyky a i., získal viacero literárnych ocenení a čestných uznaní v celoslovenských literárnych súťažiach, jeho debutové básne boli preložené v spolupráci s poľskými autormi (Waclaw Turek, Anna Munia) do poľského jazyka a publikované v almanachoch, napr. Almanach poetycki (Echem minionych snów – 2009, Na dwoje stół – 2010). Bol zakladateľom B.L.K-u (Bardejovský literárny klub), ktorý aktívne manažoval v r. 2007 – 2012, taktiež aj tvorcom a redaktorom klubového občasníka M(ed)úza, organizátorom národného literárneho podujatia Rendezvous pod hradbami (2009) a Literárnych podvečerov, ako aj celoslovenskej literárnej súťaže Muzaika a literárnej turistiky mladých autorov Poďme splašiť múzu.
Jeho poetickým debutom bola básnická zbierka …neviem kráčať po hladine (2020). Prozaickým je zbierka príbehov zo záchranárskeho prostredia – Pod modrým majákom (2022) – 321 poviedok inšpirovaných skutočnými udalosťami.
Mária KOSTOVÁ (1978-2009)
Narodila sa v Kurove v okrese Bardejov. Životná časomiera jej vymerala 31 rokov. Nádejná autorka zomrela v dedinke, kde sa narodila. Napísala knihu pre deti Rozprávkové všeličo na dobrú noc (2005), ktorá vyšla aj v rusínskom jazyku a knihy Zvieracie všeličo na dobrú noc (2007).
Peter HARČAR (1979)
Rodák z Bardejova, študoval archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa archeológii a dejinám stredoveku a novoveku so zameraním na región Bardejova. V súčasnosti pôsobí na pozícii riaditeľa v Šarišskom múzeu (od mája 2023), predtým devätnásť rokov pracoval na Krajskom pamiatkovom úrade v Prešove, kde sa okrem archeológie venoval najmä výskumu a obnove hradov a mestských opevnení a čiastočne aj výskumu.
Keďže je Bardejov jeho „srdcovkou“, venuje sa jeho histórii aj vo voľnom čase a pre verejnosť už štrnásť rokov spolu s TIKom pripravuje Bardejovské potulky – venované dejinám Bardejova a okolia. Je ženatý, má štyri deti, veľká časť jeho života je spojená so Saleziánmi, pôsobí ako basgitarista a spevák v kapele Slnovrat a basgitarista v detskom zbore Vinimini. Je autorom odborných článkov publikovaných v Bardejovských novostiach, v časopise Pamiatky a múzeá, v zborníkoch Monumentorum tunela, Bardkontakt a iné. Knižné publikácie: Hovoria o nich pramene I. (2020), spoluautor publikácie 120 rokov Šarišského múzea (2023).
Peter STARÍČEK (1981)
Básnik, právnik. Rodák zo Svidníka považujúci za svoj domov Bardejov. Po ukončení štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odišiel za prácou do Žiliny, kde pôsobí dodnes. Svoje práce publikoval a uverejnil okrem magazínu amnezia.sk aj na stránkach lit. servera k6, či v časopisoch Let, Slnečník a RAK. Debutoval básnickou zbierkou Chodec (2009).
Lýdia DŽUNDOVÁ (1982)
Lýdia Džundová sa narodila v Bardejove. Vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Pracuje ako detská psychologička. Získala mnoho ocenení v literárnych súťažiach. Publikovať začala časopisecky, knižne debutovala zbierkou Tajomstvá bielych pavučín (2013). Zbierka V znamení jablka (2020) je v poradí už druhou autorkinou básnickou zbierkou.
Mária FEDORČÁKOVÁ (1982)
Pochádza z Bardejova. Pôsobí ako výskumná pracovníčka na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Prešovskej univerzite v Prešove v odboroch dejepis – hudobná výchova (2006) a archívnictvo a pomocné vedy historické (2007). Dizertačnú prácu obhájila na inštitúte histórie Filozofickej fakulty PU v Prešove v roku 2011, kde pôsobila do r. 2018 ako odborná asistentka. Žije v Košiciach. Autorka knihy Civitas nostra Bardfa vocata : Správa mesta Bardejov v stredoveku (1320 -1526) (2021).
Zoznam sa priebežne aktualizuje.
