O regióne Bardejov

Najstaršia písomná správa o Bardejove, ktorá sa našla, pochádza z roku 1241 (Ipatijevský letopis). V ďalšej listine z roku 1247 uhorský kráľ Béla IV. na požiadanie cisterciánskych mníchov spravujúcich kostol svätého Egídia v Bardejove novourčoval chotárne hranice bardejovského sídliska. Podľa listiny prešovskí Nemci svojvoľne zničili staré chotárne znaky cisterciánskeho majetku na úkor kláštora a postavili nové, vo svoj prospech. Kráľ poveril šarišského župana Teku sa obhliadnutím sporného chotára a na jeho základe kráľovská kancelária novourčila chotár cistercianskeho Bardejova. Listina je jediným údajom o cisterciánoch v Bardejove. V tomto období sa však už o Bardejove hovorí ako o rozvinutom osídlenom meste.

Pred rokom 1320 prebiehal v Bardejove a v jeho okolí čulý osídľovací ruch. V tomto období mali v Bardejove značnú prevahu remeslá a obchodná činnosť. A hoci právo konať osemdňový jarmok mesto dostalo až v roku 1352, už v tomto období sa konali v meste týždenné trhy.

Už od týchto rokov bezpečnosť obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto.

Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter.

Po nastúpení Luxemburgovcov na uhorský kráľovský trón uhorsko-poľskú spoluprácu vystriedalo vojenské súperenie. V rokoch 1402 – 1403 sa Bardejov načas dostal aj priamo do poľských rúk. V roku 1402 bolo mestu udelené kráľom Žigmundom, právo skladu tovaru. Vo vojnových časoch toho obdobia bola otázka bezpečnosti problémom. Marek z Norimbergu preto tento problém riešil jednostranne na úkor mesta. V časovom rozpätí medzi 1405 až 1407 premenil prestavbami mestskú vežu, v ktorej bola brána do mesta na hrad a opatril ho vlastnou strážou.

Po storočiach rozkvetu a slávy prišli storočia úpadku, biedy a stagnácie Bardejova. Mor, choroby, požiare, vojny skoro zničili mesto, ktoré chátralo hospodársky a spoločensky a pomaly sa na Bardejov zabúdalo.

V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a nastala intenzívna obnova kultúrneho dedičstva. V období socializmu sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov mesta a rozvinula sa priemyselná výroba, najmä strojárska (podnik ZŤS) a obuvnícka (JAS). V roku 1986 bola Bardejovu za záchranu pamiatok udelená Európska cena – zlatá medaila – Medzinárodným kuratóriom so sídlom v Hamburgu, neskôr bol Bardejov zapísaný medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO v roku 2000.

Centrom mesta je Radničné námestie a priľahlé uličky (Veterná, Stöcklova, Hviezdoslavova, Poštová, Františkánov). Najfrekventovanejšie ulice sú Dlhý Rad (ulica pod námestím, nachádza sa tam väčšina administratívnych budov a veľa malých obchodíkov), Komenského (cesta z centra cez rovnomenné sídlisko smerom na Mihaľov), Štefánikova (smer na Mokroluh, cez štvrť obytných domčekov), kpt. Nálepku (smer z centra popod nemocničný komplex, smer Prešov) a nakoniec Duklianska (cez priemyselnú časť Bardejova, smer na Bardejovské Kúpele). Najstaršími historicky doloženými ulicami mimo stredovekých múrov mesta sú ulice Dlhý Rad a Slovenská.

Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna ktorá patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.

Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry. 16. storočie znamenalo rozmach kultúry, vzdelania a umenia.

K najvzácnejším pamiatkam patrí aj mestská radnica, ktorú v roku 1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius a Ján z Prešova.

Bardejovské Kúpele sú časť mesta Bardejov na Slovensku. Ležia asi 5 km od mesta Bardejov, v blízkosti je masív Magury. Vznik Bardejovských Kúpeľov podmienili vývery prírodných liečivých minerálnych vôd typu alkalicko-slaných, železnatých kyseliek. Z výsledkov chemických rozborov i z dlhoročných praktických skúseností vyplýva, že bardejovská minerálna voda môže svojou balneologickou hodnotou úspešne súťažiť aj s najznámejšími minerálnymi vodami tohto druhu.

O existencii prameňov existujú pomerne skoré informácie a to vďaka faktu, že minerálne pramene ležali v bezprostrednej blízkosti významnej osady, akou Bardejov určite bol, a neďaleko významnej „veľkej kráľovskej cesty“ spájajúcej Stredomorie s Baltom.

Taktiež už v roku 1426 mesto rozšírilo svoje kúpele a o šesť rokov neskôr zriadilo aj druhé kúpele. Zaujímavosťou je správa z roku 1505, ktorá uvádza, že už v tej dobe sa za kúpanie vyberal poplatok, čo potvrdzuje existenciu kúpeľných zariadení.

Vďaka poznaniu liečivej sily prameňov sa kúpele zachránili v období, keď obchodný, hospodársky a politický význam mesta upadal.
Z konca 17. storočia existuje v bardejovských mestských knihách záznam, že mesto postavilo pri prameňoch hostinec.

V 18. storočí mali kúpele už svoje kúpeľné objekty s vaňami a boli vyhľadávaným objektom po celý rok. Najprv ich navštevovala najmä poľská šľachta, neskôr okrem domácich mešťanov aj uhorská šľachta. Koncom tohto storočia to teda zákonite vyvolalo stavebný ruch. Tiež sa vykonal chemický rozbor minerálnej vody, stanovili sa liečebné indikácie, navrhol sa spôsob využitia prameňov pre kúpele a distribúciu minerálnej vody.

Začiatkom 19. storočia sa kúpele zaradili medzi najvyhľadávanejšie v Uhorsku. Okrem návštevníkov z blízkeho okolia, ktorí navštevovali kúpele krátkodobo, bola väčšina hostí na pobyt tri až šesť týždňov. Medzi významné osobnosti, ktoré v tej dobe navštevovali kúpele patria napríklad: cisár Jozef II., Mária Lujza – neskoršia manželka cisára Napoleona, ruský cár Alexander I.

Roku 1895 sa tu liečila cisárovná Alžbeta Bavorská, manželka Františka Jozefa I., ktorej pobyt pripomína socha pred liečebným domom z roku 1903.
V Bardejovských Kúpeľoch je verejnosti sprístupnených desať prameňov minerálnej vody.