Osobnosti

S priezviskom Gutgesel sa v Bardejove stretávame v daňových súpisoch z druhej polovice 15. stor., a to s kováčom Jánom Gutgeselom, ktorý býval na ulici Krátky rad, s vdovou Gutgeselovou v r. 1475-1485 obývajúcou dom spočiatku na Novej ulici, neskôr na Krátkom rade. Výskyt spomínaných priezvisk nás oprávňuje sa domnievať, že aj Dávid Gutgesel sa narodil v Bardejove. Až v r. 1510 zapísal mestský pisár do daňového zoznamu Antona Gutgesela ako nájomníka v dome Petra Bayera na Obručníckej ulici (dnešnej Stöckelovej). V r. 1514 už je Anton Majiteľom spomínaného domu a platil ročnú daň 1 zlatý. Pravdepodobne tento dom získal ženbou s dcérou Petra Bayera. Ak predpokladáme, že Dávid sa narodil v Bardejove, tak jeho otcom je práve Anton, pretože v daňových súpisoch z rokov 1510-1559 sa iný Gutgesel neuvádza. Aké povolanie mal Anton sa nám nepodarilo zistiť, ale podľa výšky neskoršieho ročného cenzu 2 zl. patril k strednej meštianskej vrstve. Aktívne sa zúčastňoval na správe mesta, v r. 1517-1518 bol senátorom, t. j. členom mestskej rady a v r. 1519-1523 členom širšieho zastupiteľského zboru mesta. Dávid bol prvýkrát v daňovom zozname zapísaný v r. 1573 a to na Obručníckej ulici v zozname mien na 27.mieste, presne na tom mieste, kde bola v predchádzajúcich rokoch uvádzaná Bazerová alebo Anton Gutgesel. Dátum narodenia Dávida Gutgesela nepoznáme. Predpokladá sa, že sa narodil v 30. alebo 40. rokoch 16. stor. V bardejovskej škole získal vzdelanie pod vedením významného učiteľa Leonarda Stöckela a kníhtlačiarskemu remeslu sa vyučil v ďalekej Viedni. Po nadobudnutí praktických skúseností a zručností vo viacerých tlačiarňach sa pravdepodobne v r. 1572 usadil v Bardejove. Okrem veľmi plodnej a záslužnej činnosti pri šírení vzdelania a kultúry prostredníctvom svojich kníh sa Dávid angažoval aj v spoločenskom živote a zastával najvyššie posty v mestskej správe. V r. 1580 bol zvolený do širšej mestskej rady a od r. 1582 sa stal senátorom t. j. členom najvyššieho samosprávneho zboru – dvanásťčlennej mestskej rady. V rámci svojich senátorských povinností zodpovedal za vyberanie daní z poddanských dedín dolného obvodu ( Richvald, Hervartov, Šiba, Kľušov, Kobyly, Lukavica a Rešov). Bol vyslancom mesta pri dôležitých rokovaniach miest Pentapolitany a v r. 1598 sa zúčastnil zasadnutia krajinského snemu v Bratislave za mesto Bardejov. V r. 1584 získal dôveru najvplyvnejších bardejovských mešťanov a bol zvolený za richtára mesta. Z jeho rodinného života máme veľmi málo správ. Meno jeho manželky, ani jej pôvod nepoznáme. O jeho deťoch sú len veľmi stručné záznamy v matrike, a to 19. apríla 1588 mu zomrel syn, v máji 1590 zomrel ďalší syn, ale v marci 1595 sa stal otcom dcéry Alžbety. Nepodarilo sa nám zistiť počet jeho detí, či sa dožili dospelého veku z hľadiska zachovania rodu koľko mužských potomkov prežilo a založilo si rodiny. V literatúre sa uvádza, že mal syna Dávida, ale ten podľa nášho názoru z Bardejova odišiel, pretože v daňových súpisoch sa od začiatku 17. stor. už žiadny Gutgesel nespomína. Bardejovský tlačiar a senátor Dávid Gutgesel zomrel v sobotu 21. augusta 1599 v noci medzi 11. a 12. hodinou.

Petrovič, Jozef: Bardejovský kníhtlačiar Dávid Gutgesel: Genealógia. In.: Dávid Gutgesel a Bardejov: zborník z odborného seminára 30. septembra 2010, Bardejov 2010, s. 6-10.