Kniha prináša ojedinelý, faktami oplývajúci obraz našich dávnych dejín, ktorý vychádza zo skúmania rozmanitých prameňov – počínajúc svedectvami najstarších historikov a končiac archeologickými pamiatkami. Autor sa na ne dokázal pozrieť aj v iných, než zaužívaných súvislostiach. Jeho neraz odvážne pohľady na doposiaľ prehliadané historické dokumenty, či etymologické vzťahy a dobové skutočnosti ponúkajú príťažlivé čítanie pre všetkých, ktorých lákajú odpovede týkajúce sa doposiaľ zahmlenej minulosti. Anton Semeš (1930, Ložín, okr. Michalovce) bol po maturite za pokus o útek na Západ súdený (v procese Titus Zeman a spol.) komunistickým režimom a poslaný na 14-ročný pobyt do uránových baní v Jáchymove. Po návrate na slobodu pracoval v Liberci a potom v Bratislave v podniku Matador a vo Výskumnom a vývojovom ústave prefabrikácií v Bratislave. Je ženatý a má štyroch synov. Filozofiu, teológiu a ordináciu „in illo tempore“ obsiahol v Katakombálnej církvi. Dvadsať rokov viedol katolícky samizdat (1970 – 1990). Ako dôchodca zriadil v Prešove knižnicu pre seminaristov Gréckokatolíckej cirkvi a ako knihovník tam prežil vyše trinásť rokov. Bohoslovcov učil lisovať vyobrazenia ikon, cirkevnoslovanský jazyk a latinčinu. Pre Gréckokatolícku cirkev a Zemplínske múzeum preložil viaceré latinské historické práce. Publikuje v časopise Kultúra a pre krajanov napísal populárne Dejiny zemplínskej župy a Ságu rodiny Semešovcov, ktorých predkovia sa vyznamenali v bojoch proti Turkom.
